Poznáte to, pri pivku, v zime alebo po lete o to každý o tom hovorí a kuje veľké plány, ako sa konečne dostane na splav Hrona. Reality však býva iná, čím bližšie je letná sezóna, tým viacej dôvody prečo neisť vyskakuje. Zrazu je k dispozície nespočetné množstvo výhovoriek a dôvody prečo to odložiť.
Ale buďte silný, nepodľahnite. Splav Hrona nie je nič strašné.
Ak sa aspoň okrajovo zaujímate o splavovanie Slovenských riek, určte máte v merku aj rieku Belá. Je to prakticky jediná rieka u nás ktorá sa dá považovať za vhodnú pre rafting. Kajakári tento problém nemajú, tí sa pichnú do akéhokoľvek rozvodneného potoka, avšak pre rafťákov je to trošku horšie. Samozrejme okrem Belej sa na parádu raftuje aj na […]
Tak čo sa vlastne stalo? Po ročnej odmlke sa počasie znovu raz unormalnilo, ludia si uvedomili vážnosť situácie a po miernom zmätku sme si vybrali aj záväzný termín tejto populárnej akcie. Pre upresnenie, na Belú sa chodí už od 2006, kedy sme sa na túto riečku vybrali po prvýkrát. Na historickom prvosplave sme sa zúčastnili až štyria, s toho sme po piatich minútach zlomili sme jedno pádlo takže v podstate sme mali len tri, štyroch „vodákov“ a absolútne žiadnu šajnu kde sme, kam máme ísť a a ako sme sa tam dostali. Ale o tom v inom príspevku.
Bolo pekné letné popoludnie, a šance, že by mohlo spŕchnuť sa javili ako takmer nulové. Teda aspoň na prvý pohľad. A ako naschvál sme mali v Slovenskej Ľupči dve lode, ktoré bolo treba splaviť dolu po Hrone do Banskej Bystrici. Tak sme sa rozhodli spojiť príjemné s užitočným. Príves s loďami sme nechali v neďalekom autoservise pri Hrone.
Keď ma jeden môj dobrý priateľ zavolal uprostred leta na rafting do Albánska, neváhala som ani sekundu. Pripadal mi to adekvátne adrenalínový výlet bez toho, aby si precestoval pol zemegule.“Bezpečnostné receptory“ sebazáchovy zablikali hlavne pri poznámke, že pravdepodobne pôjde o pánsku jazdu, lebo zatiaľ sa ženské osadenstvo záväzne nevyjadrilo k pripravovanej ceste okrem mňa. Napriek tomu som to riskla.